Písanie i,í,y,ý

Písmenami i (í) a y (ý) sa označuje tá istá hláska. Písmeno i (í) preto vyslovujeme tak isto ako písmeno y (ý); vo výslovnosti ich nijako neodlišujeme.

Y (ý) sa spravidla píše po tvrdých spoluhláskach d, t, n, l, h, ch, k, g.

I (í) sa píše po mäkkých spoluhláskach ď, ť, ň, ľ, č, š, ž, dž, dz, c, j.

Po obojakých spoluhláskach b, p, m, v, r, z, s, f sa v slovenčine píše i aj y. Písmená i, í sa píšu častejšie než písmená y, ý, ktoré sa vyskytujú v domácich slovách aj v slovách cudzieho pôvodu. V cudzích slovách sa píšu i, y obyčajne podľa toho, ako sa príslušné slovo píše v pôvodnom jazyku.

1. po mäkkých spoluhláskach píšeme v koreni domácich slov i (í), napr. hodina, kúriť, vzniknúť, lízanka, čistota, široký,list,nútiť atď.

2. po tvrdých spoluhláskach sa píše y (ý): dýchať,dym,dýka,nikdy,vždy,typ,týždeň,tykať,dotyk...

Po tvrdých spoluhláskach sa píše i (í) v týchto prípadoch:
a) v nominatíve množného čísla mužských prídavných mien: šikovní, študenti, veselí priatelia, mladí priaznivci, pracovití učitelia, odvážni poslanci;
b) v odvodzovacej prípone -in, -ina, -ino privlastňovacích prídavných mien: matkin, matkina, matkino, dcérin nápad, babičkinho prianie, študentkina práca, strigina bradavica, primátorkine nariadenia, dcérini nápadníci, matkini známi;
c) v zvukomalebných a onomatopoických slovách (onomatopoje: slovné napodobenie prírodných zvukov, zvukomalebnosť) a ich odvodeninách: tik-tak, bim-bam, kikiríkať, tikať, tikot, chichotať sa, híkať, síkať;
d) v prevzatých slovách, ktoré majú v pôvodnom jazyku i: kilogram, chirurg, gitara, história, gigant;

3. po obojakých spoluhláskach sa píše obyčajne i, í, no niekedy sa píše v základoch domácich slov y, ý. Sú to tzv. vybrané slová. Po obojakých spoluhláskach sa píše y, ý .